Prečo sa deti hrajú? Aký má význam hra v ich zdravom psychickom vývine? Ako a s kým sa deti hrajú? Ktoré hračky by mali mať všetky deti v detskej izbe? Ako sa máte hrať s deťmi? Čo je terapia hrou a kedy môže pomôcť vašim deťom?
Hra prináša deťom obrovské benefity bez toho, aby si to uvedomovali. Tešte sa preto, ak je vaše dieťa hravé. Čítajte viac o hre a hračkách v tomto článku.
Čo je vlastne hra a načo sú hračky?
Hra sa v odbornej literatúre definuje ako činnosť, ktorú dieťa vykonáva dobrovoľne. Je prežívaná ako príjemná aktivita a nejaví sa ako niečo, čo slúži priamo na prežitie (Hill, 1998). Má blahodarné účinky na psychický, sociálny, intelektový a telesný vývin a rozvoj.
Mnohí terapeuti (Landreth, Axline, a iní) hovoria o tom, že hra je „plná významu a zmyslu“. Je prirodzeným prostriedkom komunikácie. Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity najprirodzenejšie hrou. Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres. Hračky sú prostriedkom, ako vyjadriť to, čo potrebujú.
Hra je nevyhnutnou súčasťou zdravého vývinu dieťaťa – ak sa dieťa nehrá, nemá o hru záujem alebo z nej nemá potešenie, je to varovný signál, že dieťa potrebuje pomoc.
Hra z neurobiologického hľadiska
Hra vplýva na vývin detského mozgu – cez pohyb a činnosti, podnetné prostredie a pozitívnu sociálnu interakciu. Panksepp (in Vindišová) poukazuje na obrovský potenciál hry pri utváraní sociálneho mozgu, ako aj pri znižovaní tendencie dieťaťa reagovať impulzívne.
Potreba hry je súčasťou inštinktívnej výbavy mozgu. Deti nemusíme učiť, ako sa hrať, máme im však vytvoriť prostredie, v ktorom sa môžu hrať (bezpečie, uspokojené základné potreby, sociálne interakcie).
Štúdie a výskumy hovoria o tom, že deti, ktoré nemajú dostatok príležitostí na hru (z rôznych dôvodov: nepodnetné prostredie, traumatizujúce prostredie, neumožnenie voľnej hry), majú väčšie riziko na rozvoj ADHD, autistických čŕt a opozičného správania.
Liečivá sila hry sa využíva aj v terapii s deťmi, nakoľko hra je pre ne najprirodzenejšou formou komunikácie (deťom chýba ešte slovná zásoba, skúsenosti a analytické myslenie, aby dokázali dať svoje pocity do správnych slov).
Ako terapia hrou funguje a ktoré deti „lieči“?
Na Slovensku máme možnosť vďaka Zuzane Tatárovej z Inštitútu terapie hrou, ktorého je spoluzakladateľkou, ponúkať deťom špeciálne hrové stretnutia v terapeutickej miestnosti, ktorú voláme hernička.
Pod pojmom terapia hrou si predstavujte vzťah medzi dieťaťom a terapeutom. Terapeut poskytuje dieťaťu starostlivo vybraný súbor hračiek, ktoré podporujú vyjadrenie rôznych potrieb a pocitov detí a pomáhajú im spracovávať stres.
Terapeut svojou osobnosťou a reakciami na dieťa naň terapeuticky vplýva. Dôsledkom je, že sa dieťa cíti prijaté a pochopené. V jeho prítomnosti dokáže hrou uvoľniť záťaž a vyriešiť svoje problémy. Dieťa sa za podpory terapeuta vlastne lieči samo, objavuje svoje silné stránky a zvládacie stratégie.
Stretnutia v terapii hrou pomáhajú „normálnym“ deťom bez akýchkoľvek problémov budovať si svoj pozitívny obraz o sebe a posilňovať svoje sebavedomie. Deťom, ktoré zažili traumatické udalosti a prežívajú stresujúce obdobia, pomáha v zvládaní týchto časov (smrť kamaráta alebo blízkeho člena rodiny, rozvod rodičov, adaptačné ťažkosti v škole či škôlke, nútený pobyt doma, chronická choroba a časté návštevy lekárov a iné).
Ponúka deťom s rečovými ťažkosťami (narušený či oneskorený vývin reči, zajakavosť a iné), s problémami v správaní (agresivita, vzdor), s emocionálnymi problémami (strachy, úzkosti, smútok až depresie, tiky) a so zadržiavaním stolice možnosť „vyliečiť sa“.
Princípy stretnutí v terapii hrou najlepšie pochopíte, keď na ne chodíte so svojím dieťaťom alebo absolvujete Kurz pre rodičov.
S deťmi formou stretnutí v terapii hrou pracujem od roku 2016. Ročne mám v dlhodobej starostlivosti (minimálne 12 stretnutí raz týždenne) priemerne 9 detí. Kurzy pre rodičov otváram priemerne 3 ročne od roku 2018.
Aké hračky by mali mať všetky deti v detskej izbe?
Hračky by mali byť vyvážené, čo sa týka toho, akú funkciu plnia. Takto podporíte všestranný psychický, emocionálny, sociálny, mentálny aj telesný vývin svojich synov a dcér.
Podľa viacerých výskumov chlapci preferujú stavanie exteriérov, sú hlučnejší a živší. Dievčatá majú najradšej symbolické, kreatívne a rolové hry. To ale neznamená, že by sa chlapci nemohli hrať s bábikami a dievčatá sa nehrali na zlodejov.
V detskej izbe by nemali chýbať:
Plyšové hračky, ktoré sýtia potrebu istoty, bezpečia a starostlivosti. Poskytujú emocionálnu útechu, keď sú deti smutné. Pomáhajú osvojiť si roly, aké v spoločnosti máme. Podobnú funkciu plnia aj:
Bábiky a rôzne postavičky – cez ktoré deti ľahšie nadviažu kontakty a môžu hrať rolové hry, prehrávať témy ako starostlivosť či vyjadriť silné pocity frustrácie, hnevu, smútku. Dieťa môže prehrávať reálne situácie, ktorým úplne nerozumie alebo sú preň zaťažujúce, a dopriať si „koniec“, aký si želá, alebo nájsť riešenie aspoň na fantazijnej úrovni, teda v hre.
Masky, škrabošky, oblečenie, klobúky – slúžia na podporu rolovej „hry na“ – deti milujú prezliekať sa za niečo a absolútne sa ponoriť do postavy, ktorú si vymysleli. Chlapci si môžu v hre vyskúšať sukňu alebo topánky maminy, bez toho, aby sa im vysmievali, veď ide len o hru. Uspokoja svoju zvedavosť a môžu vyskúšať aj to, na čo sa v skutočnom živote necítia. Môžu touto hrou vyjadriť aj svoje pocity od radosti po hnev.
Agresívne hračky ako pištole, vojaci, putá, boxovacie vrece, strašidelné zvieratká samy osebe nepodporujú agresívne správanie. To, či vaše dieťa bude agresívne, ovplyvňuje mnoho iných faktorov. Tieto hračky slúžia deťom na vybitie hnevu, na vypustenie nahromadeného napätia či energie. Bezpečným a vhodným spôsobom môžu vyjadriť svoje hostilné a agresívne vlohy, ktoré máme všetci. My, dospelí, ich spracovávame napríklad cez počítačové hry alebo sa vybijeme vo fitnescentre. Deti na to majú hru a pohyb.
Tvorivé hračky a pomôcky – rôzny kreatívny materiál, papiere, ceruzky, voskovky, fixky, baliace papiere, lepidlá slúžia na vyjadrenie a spracovávanie emócií. Dieťa sa môže zašpiniť pri tvorivej činnosti, prináša to úľavu, uvoľnenie, radosť.
Skladačky, kocky – podporujú imaginárnu hru a často slúžia ako relax.
Ako sa hrať s deťmi?
Jednoduché hračky majme stále poruke vo vrecku, ktoré môžeme hodiť do tašky (alebo skôr do kufra auta) a mať ich so sebou v čakárni u lekára, v aute, na výlete a pod.: balón, lopta, bublifuk, papiere a voskovky, pečiatky, plastelína, kriedy, malé postavičky, malé autíčko a obľúbená bábika.
Pamätajte si, že hra má prinášať úľavu a radosť deťom. Nemá byť ďalšou činnosťou, pri ktorej sa vaša dcérka či synček budú cítiť zle.
Je dôležité deťom v každom veku dopriať dostatok súkromia a priestoru na voľnú hru. Tá slúži ako čas pre seba, keď si dieťa oddýchne a načerpá nové sily. Slúži v podstate ako terapia.
Spoločná hra so súrodencami či s rodičmi môže mať 2 tváre:
Utužuje vzťahy a ide pri nej o užívanie si prítomnej chvíle, vzájomnej spoločnosti. Prináša uspokojenie a radosť každej strane.
Rozvíjajúca hra, keď svoje dieťa chcem naučiť niečo nové alebo chcem rozvíjať jeho schopnosti a zručnosti, napr. psychomotorickú koordináciu. Vtedy si od dieťaťa vyžadujeme istú mieru sústredenia, riadenia sa pokynmi a výdrže. Napriek tomu, že to robíme hravou formou a trpezlivo, nenahrádza voľnú hru ani nemá ten istý efekt pre dieťa.
Dôležité je, aby ste sa deťom počas hry (ale nielen) nevnucovali, aby ste brali do úvahy aj ich potreby, nie len vlastné. Aby ste nechali istú formu kontroly aj v ich rukách. Aby ste nepoučovali, nevysvetľovali a neopravovali dieťa za všetko. Aby ste nechceli všetko robiť dokonale a vždy podľa seba.
Čo môžete konkrétne robiť, keď sa hráte so svojimi deťmi? 15 tipov na podporu hry detí:
Špeciálna spoločná hra:
Vyčleňte si týždenne 30 minút, keď sa hráte spolu vo dvojici bez rušivých elementov (ako súrodenec, televízia, hudba, varenie popritom, telefonické hovory).
Dajte čo najväčší priestor svojmu dieťaťu, aby ste sa hrali s tým, s čím chce, a tak, ako chce.
Nechajte sa viesť hrou pomocou otázok: „čo mám robiť?, Ako mám robiť“ alebo „môžeš sa rozhodnúť, povedz to ty, môže to byť podľa teba…”, objavte dieťa v sebe, hrajte sa, užívajte si to, bavte sa.
Popisujte činnosti dieťaťa, pomenujte jeho pocity, vžite sa do príbehu.
Podporte fantáziu dieťaťa a neopravujte ho, keď nejakú hračku použije „nesprávne“.
Pokiaľ dieťa niečo rieši, môžeme ho pozvať do takej hry: žiarlivosť na súrodenca: domček pre bábiky alebo rodinka zvierat, kde to najmenšie môže zožrať iné zviera, alebo sa chystáme na vyšetrenie do nemocnie: lekársky kufrík, aby ošetrilo chorého Macka…
Rozvíjajúca hra:
Podporte samostatnosť svojho dieťaťa vetami ako: „môžeš to urobiť ty, môžeš to urobiť podľa seba, môžeš to skúsiť, vidím, že sa snažíš“. Inšpirovať vás môže aj článok o spolupráci.
Keď registrujete pocit, pomenujte ho: „vidím, že si na seba hrdé, si veľmi spokojné, tešíš sa z toho, si naštvané, si sklamané a pod.“ Pre viac o pocitoch kliknite sem.
Povzbudzujte svoje deti, všímajte si to pozitívne. Oceňujte svoje deti, aby sa cítili schopne. Tešte sa z malých úspechov spolu s nimi.
Verte im, že dokážu byť trpezlivé, skúšať skladať kocky, spojiť časti, ktoré treba. Pri každom sebavedomom dieťati stojí rodič, ktorý mu veril skôr.
Robte to spolu a striedajte sa pri činnosti.
Rozprávajte sa o svojom detstve:
ukážte alebo sa porozprávajte o svojej obľúbenej hračke s deťmi,
rozprávajte príbehy z vášho detstva (prehĺbi to váš vzťah a deti milujú príbehy),
zahrajte nejakú hru z vášho detstva,
vyrábajte spolu: domček pre bábiky z kartónu, oblečenie, garáž pre autá z krabíc…
Pri každej hre sa však predovšetkým sústreďte na prítomnú chvíľu (nezopakuje sa) a buďte za ňu vďační. Tešte sa z prítomnosti svojich detí a nebojte sa ponoriť sa do sveta fantázie.
Občas si položte otázky: Je toto dôležité len pre mňa, či aj pre moje dieťa? O čo mi ide? Naozaj musím zasahovať/vysvetľovať/poúčať? Môžem mu dať viac slobody?
Čo ste sa v tomto článku dozvedeli?
V tomto článku ste sa dozvedeli, že hra je prirodzenou činnosťou zdravého dieťaťa a má liečivú funkciu. Pomocou hry a hračiek sa dieťa ľahšie vyrovnáva so záťažou. Deti sa hrajú pre radosť, relax, precvičujú si pohyby tela, zahĺbia sa do svojej predstavivosti vymýšľaním príbehov.
V každej detskej izbe by mali byť plyšové hračky, bábiky, zvieratká a postavičky, agresívne hračky a kreatívny materiál.
Deti potrebujú voľnú hru, keď sú samy a riadia si hru samy. Pre udržovanie a prehlbovanie našich vzájomných vzťahov slúži spoločná hra, keď si užívam prítomnosť svojho dieťaťa a prítomnú chvíľu. Deti môžeme cez hru aj rozvíjať. Dôležitý je náš postoj.
Hra sa používa aj ako terapeutický nástroj, nakoľko je pre deti najprirodzenejším nástrojom komunikácie. Hra má pozitívny vplyv na rozvoj mozgu, duševného, telesného, intelektového, sociálneho a emocionálneho potenciálu. Prajem veľa radostí z hry 🙂
Zdroje:
G. Hill: Moderní psychologie. Hlavní oblasti současného studia lidské psychiky. Portál 1998.
C. Meggitt: Child Development. An Illustrated Guide. Pearson, 3rd Edition 2012.
D.C. Ray: Advanced Play Therapy. Essential Conditions, Knowledge, and Skills for Child Practice, Routledge, 2011.
J. Vindišová: Neurobiologické aspekty detskej hry (záverečná teoretická práca – Výcvik v terapii hrou 2014 – 2015 Bratislava).
M. Lazíková Merešová: Výskum v terapii hrou (záverečná teoretická práca – Výcvik v terapii hrou 2014 – 2015 Bratislava).