Ako motivovať deti v predškolskom a školskom veku?
/Motivácia je akousi vnútornou silou alebo hnacím motorom, ktorý poháňa deti vpred. Motivácia usmerňuje, udržiava a riadi určité správanie našich detí.
Pokiaľ deti majú uspokojené svoje základné fyziologické potreby, tak môžu byť zvedavé, chcú sa učiť, skúmať svet okolo nich. Dokážu podať výkon, realizovať sa a majú záujem o sociálny kontakt.
Čo motivuje deti v predškolskom veku – od 3 rokov do 6 rokov?
Vzorom (a motivačným faktorom) pre ne sú tí ľudia, ktorí ich majú radi.
Deti vo veku 3 – 6 rokov sa chcú podobať hlavne nám, svojim rodičom. Napodobňujú nás, iných dospelých a staršie deti, ktoré im imponujú.
Deti sa v predškolskom období učia opakovaním. Treba im preto umožniť, aby mohli svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti pravidelne opakovať.
Troj- až šesťročné dieťa sa učí predovšetkým pokusom a omylom – preto je nevyhnutné svojho syna a svoju dcéru citlivo viesť k tomu, že omyly, chyby, zlyhania zažíva človek, ktorý sa niečo nové učí. Tak nestratí svoju motiváciu.
Čo robiť, aby sme motivovali 3-až 6-ročné deti?
Buďme pre svoje deti príkladom – ukazujme, čo sa dá ako urobiť, a dovoľme im skúšať a opakovať danú činnosť.
Nech trávia čas aj so staršími deťmi, ktoré ich motivujú tým, že sa ich naše deti snažia napodobniť či vyrovnať sa im.
Poskytnime im činnosti, ktoré sú pre ne menšou výzvou a pomocou našej podpory a pomoci ju dokážu zvládnuť.
Pozitívne oceňujme nielen výkony detí, ale aj ich postup, pokrok či ich postoj k činnostiam.
Ďalšie tipy prinášam v uzavretej sekcii iba pre členov.
Motivácia u školákov a školáčok
Novopečených školákov motivujú autority
Prvákov a druhákov na 1. stupni základnej školy motivujeme práve my – rodičia a učitelia, s ktorými trávia najviac času.
Pokiaľ nikto z osôb, na ktorých im záleží, neocení ich dobrý školský výkon alebo dokonca takáto osoba v ich živote chýba, školský úspech nebude pre dieťa motivujúci.
Kto alebo čo teda motivuje deti na prvom stupni základnej školy?
Rodičia – Pre 6- až 9-ročné dieťa úspech nemá konkrétny význam – nevie si to predstaviť. O svojej budúcnosti ešte nedokáže uvažovať. Z tohto dôvodu potrebuje rodičov, ktorí mu idú príkladom a hlavne sa vyjadrujú o vzdelaní, učení sa a učiteľoch pozitívne. Povzbudzujú a podporujú svoje dieťa a pomáhajú mu.
Učitelia – Na prvom stupni základnej školy deti motivujú vonkajšie odmeny: školské známky a pozitívne ocenenie pani učiteľky či pána učiteľa. Dieťa sa učí preto, aby urobilo radosť svojim učiteľom. Chce, aby ho pani učiteľka/pán učiteľ mali radi. Chce im vyhovieť a získať jej/jeho uznanie.
Láska, uznanie, prijatie autoritami – učiteľmi a rodičmi.
Zvedavosť – Niektoré deti sú motivované aj zvedavosťou, pretože prahnú po vedomostiach a učenie sa ich baví už od nástupu do školy.
Tretiaci až piataci už chcú vyhovieť aj svojim spolužiakom
Tretiaci, štvrtáci a piataci sú ešte stále motivovaní predovšetkým autoritami, avšak stále väčší vplyv získavajú ich spolužiaci. Platí to nielen pre školské výkony, ale aj pre celkové správanie.
Od učiteľov potrebujú to, aby boli spravodliví a dodržiavali pravidlá pre všetkých – to ich motivuje. Ak učiteľ robí výnimky, nezachová sa férovo, motivácia jeho žiakov k učeniu klesá. Od rodičov potrebujú, aby sa o škole a učení sa vyjadrovali pozitívne, pomáhali im, oceňovali ich a prejavovali záujem. Popritom však silným motivačnými faktormi sú:
Spolužiaci – Identifikujú sa s nimi. Oceňujú pomoc a podporu skupiny. Motivujúcim faktorom je byť podobný až rovnaký ako najúspešnejší/najobľúbenejší žiaci alebo žiačky. Chcú zapadnúť, niekam patriť. Motivujú ich férový a spravodlivý prístup kamarátov, spoločné zážitky a to, aby ich iné deti mali rady.
Strach – Silným motívom je aj strach z nedostatočnosti a neúspešnosti, keď sa porovnávajú so svojimi spolužiakmi.
Výkon v škole – Deti sa snažia uspieť, splniť očakávania a požiadavky dospelých, aby dosiahli ocenenie. Sebahodnotenie má vplyv na motiváciu a výkon.
Do pozornosti dávame aj články o trestoch, odmenách a samostatnosti.
Rodičia žiakov a žiačok na 2. stupni základnej školy prichádzajú o svoje výsadné postavenie
Deti vo veku 11/12 – 15 rokov sa nachádzajú v zložitom období dospievania, ktoré je charakteristické nielen výraznými telesnými, psychickými a sociálnymi zmenami, ale aj zmenami v motivácii k učeniu či dodržiavaniu noriem našej spoločnosti.
Typické je kolísanie aktivačnej úrovne, keď intenzívnu aktivitu dospievajúceho človeka vystrieda nechuť až apatia k akejkoľvek činnosti – vrátane plnenia si povinností doma, v škole či akejkoľvek činnosti vo voľnom čase.
Dospievajúci chlapci a dievčatá sú už viac zameraní na budúcnosť ako na prítomnosť. Čo ich motivuje?
Tendencia príliš sa nenamáhať – učia sa preto, aby sa vyhli nepríjemnostiam.
Jasné a zrozumiteľné učivo – Potrebujú vedieť, čo kde a ako využijú.
Motivuje ich taký učiteľ, ktorý dokáže vytvoriť dobrú náladu na vyučovaní, má zmysel pre humor a pochopenie pre svojich žiakov a je ochotný vypočuť si ich názor.
U svojich rodičov oceňujú úprimnosť, statočnosť, spoľahlivosť a jednoznačnosť v rodičovskom správaní. Rodičia už strácajú svoje výsadné postavenie.
Vrstovníci – Potreba kontaktu s vrstovníkmi je najvýznamnejšia potreba dospievajúcich v tomto veku – aj najviac motivuje ich správanie (v pozitívnom alebo aj v negatívnom zmysle).
Čo motivuje školákov pri učení sa?
Motivácia k učeniu sa vychádza z potreby nových podnetov, zo zvedavosti a potreby niečo vedieť a z potreby prijateľného hodnotenia. Dieťa môže byť motivované len vtedy, pokiaľ sa v škole cíti dobre, chápe požiadavky učiteľov a je schopné im vyhovieť.
Prirodzená zvedavosť a potreba uznania sú veľmi silné motivačné faktory. Školáci v prvom rade musia mať organizované a štruktúrované prostredie, v ktorom sa vyznajú. Týka sa to aj jasných pravidiel, na definovaní ktorých sa spolupodieľali. Takto žiaci získavajú kontrolu nad svojím životom. Motivuje ich:
Zmysluplnosť učiva – Žiak má vedieť, ako to, čo sa učí, využije v reálnom živote – načo mu to bude a prečo sa to má naučiť.
Možnosť voľby – robenie vlastných rozhodnutí – mať zodpovednosť a kontrolu. Možnosť výberu zvyšuje vnútornú motiváciu!
Spolupracujúca (nie súťaživá!) atmosféra v školskej triede. Učitelia majú viesť deti k spolupráci, ako sa dopĺňať, ako využívať silné stránky druhého ako usmerňovať ich, ako budovať vzťahy.
Zaujímavosť úlohy a učiva – aktivuje a motivuje človeka – zábava, humor, tvorivosť, aktívne zapájanie detí, obmena činností – je to na učiteľovi.
Okamžitá spätná väzba posilňuje zmysluplnosť, udržuje záujem. Učiteľ nemá hodnotiť osobu žiaka a žiačky, ale ich činnosť, pracovitosť, prístup k učeniu.
Spravodlivý a vnímavý učiteľ/učiteľka – Oceňuje snahu, všíma si zlepšenie a pomáha dieťaťu rozvinúť jeho potenciál.
Umožniť deťom zažiť úspech – príliš ľahké a príliš ťažké úlohy odrádzajú deti. Majú dostať úlohy, ktoré mierne prevyšujú ich aktuálne schopnosti.
Rodičia, ktorí vyznávajú hodnotu vzdelania a stoja za učiteľmi.
Samozrejme, motivácia dieťaťa je ovplyvnená aj jeho osobnosťou. Pokiaľ má dostatočné schopnosti, zažíva úspech, dokáže súťažiť aj spolupracovať a jeho rodičia ho podporujú, jeho motivácia bude vyššia ako u dieťaťa, ktoré sa v škole necíti dobre a nedokáže podávať výkon.
Slová na záver
Pamätajme, že motivácia nesúvisí iba s podávaním školských výkonov a učením sa. Svojím prístupom a príkladom motivujeme svoje dcéry a svojich synov aj k tomu, aby sa správali správne a dodržiaval normy spoločnosti.
Do pozornosti dávame aj články o trestoch, odmenách a samostatnosti.
Použitá odborná literatúra:
Fischer R.: Učíme deti myslieť a učiť sa.
Füle V.: Motivácia k výkonu a školská úspešnosť u stredoškolských študentov.
Lokšová I., Lokša J.: Tvorivé vyučovanie.
RAABE: Vzťah učiteľ a žiak a motivácia k učeniu.
Vágnerová M.: Školní poradenská psychologie pro pedagogy.
Vágnerová M.: Vývojová psychologie. Dětství, dospělost, stáří.