Ako motivovať deti v predškolskom a školskom veku?

V tomto článku sa budeme venovať tomu, ako motivovať alebo nasmerovať svoje deti od troch rokov k „dobrému“ správaniu či učeniu sa. Dozviete sa:

Čo motivuje škôlkarov ( 3- až 6-ročné deti)?
Ako motivovať školákov na prvom a druhom stupni základnej školy?

O tom, čo motivuje bábätká a tie najmenšie deti do troch rokov, sme písali v článku pre Baby Balance – Dieťa v rovnováhe.

Pripomeňme si najprv, čo je motivácia, aký je rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou motiváciou.

Čo je motivácia?

Motivácia je akousi vnútornou silou alebo hnacím motorom, ktorý poháňa deti vpred. Zvyšuje pravdepodobnosť prekonávať rôzne prekážky a ťažkosti. Motivácia usmerňuje, udržiava a riadi určité správanie našich detí.

Pokiaľ deti majú uspokojené svoje základné fyziologické potreby (sú vyspaté, najedené a sú v bezpečí), tak sa u nich aktivujú vyššie potreby, ktoré nasmerujú (motivujú) ich ďalšie správanie. Tými potrebami sú:

potreba istoty,
potreba podnetov z okolia,
potreba sociálneho kontaktu,
potreba výkonu,
potreby poznávacie a estetické,
potreba sebaúcty,
potreba sebarealizácie.

Rozlišujeme vnútornú a vonkajšiu motiváciu. Podľa Mareša (in Füle, 2015) sa vnútorná motivácia prejavuje „ako tendencia angažovať sa v určitých činnostiach z vlastného záujmu kvôli nim samotným. Je to buď zo zvedavosti, snahy naučiť sa niečo, čo nevieme, alebo z pocitu radosti, že človek môže robiť to, čo ho baví. Odmenou je zaujímavosť danej činnosti, údiv až úžas z objavovania nového alebo pocit hrdosti z úspešne zvládnutej úlohy.“

Mareš (in Füle, 2015) popísal vonkajšiu motiváciu ako „tendenciu vykonávať určité činnosti bez záujmu, čo neprináša z činnosti žiadne vnútorne uspokojenie. Žiak nie je zvedavý na to, čo bude robiť, ani nemá snahu sa niečo nové naučiť. K činnosti musí byť postrčený a presvedčovaný inou osobou, ba niekedy až dotlačený. Odmenou pre neho je pochvala, dobrá známka či absencia problémov s učiteľom či rodičmi.“

Poďme sa pozrieť, ako motivovať naše deti a ako u nich postupne prehĺbiť vnútornú motiváciu.

Čo motivuje deti v predškolskom veku – od 3 rokov do 6 rokov?

Deti v škôlke sú predovšetkým motivované zvonka: učiteľkou či odmenou a trestom. Je to z toho dôvodu, že tieto malé deti ešte nepoznajú dostatočne seba a svoje motívy, chýbajú im životné skúsenosti, ich charakterové vlastnosti a analyticko-syntetické myslenie sa „iba“ rozvíjajú.

Vzorom (a motivačným faktorom) pre ne sú tí ľudia, s ktorými majú láskyplný vzťah, teda cítia, že ich majú radi. Nielenže opakujú po nich, ale bezpodmienečne prijímajú aj ich hodnotenie. Ešte neuvažujú nad tým, či je ich hodnotenie vždy spravodlivé alebo pravdivé.

Deti vo veku 3 – 6 rokov sa chcú podobať hlavne nám, svojim rodičom. Učia sa napodobňovaním predovšetkým od nás, rodičov a učiteľov, ale aj od starších detí. Chcú byť také, akí sme my. Učenie je pre ne efektívnejšie, ak môžu riešiť také úlohy a problémy, ktoré sú pre ne dostatočnou výzvou. Nie sú príliš ľahké, ale ani príliš ťažké – dokážu ich vyriešiť s našou podporou a vďaka nášmu povzbudzovaniu. Takto ich stimulujeme a dostávajú sa na vyššiu úroveň znalostí.

Deti sa v predškolskom období učia opakovaním. Treba im preto umožniť, aby si svoje zručnosti mohli rozvíjať pravidelným opakovaním. V škôlke na to slúži denný harmonogram a rituály.

Troj- až šesťročné dieťa sa učí predovšetkým pokusom a omylom – preto je nevyhnutné svojho syna a svoju dcéru citlivo viesť k tomu, ako sa má postaviť k omylom či neúspechu.

Ak svoje dieťa budeme učiť, a hlavne vyjadríme postoj, že súčasťou učenia sú, prirodzene, aj chyby a zlyhania, tak nestratí svoju motiváciu a bude pokračovať v danej činnosti napriek tomu, že sa mu v nej ešte nedarí tak, ako si to predstavuje. Deti prirodzene potrebujú, aby sme im dôverovali, že budú napredovať a zlepšovať sa, a povzbudzovali ich po ceste rastu.

Čo robiť, aby sme motivovali 3-až 6-ročné deti?

Buďme pre svoje deti príkladom – ukazujme, čo sa dá ako urobiť, a dovoľme im skúšať a opakovať (trénovať) danú činnosť. Buďme trpezliví a nezabúdajme na povzbudzovanie. Nevadí, ak pri polievaní kvetov trošku rozlejú vodu.
Nech trávia čas aj so staršími deťmi, ktoré ich tiež motivujú tým, že sa ich naše deti snažia napodobniť či vyrovnať sa im. Práve od nich sa môžu naučiť, že môžu vyliezť na šmykľavku vyššie.
Poskytnime im činnosti, ktoré sú pre ne menšou výzvou a pomocou našej podpory a pomoci ju dokážu zvládnuť. Môžu nám pomôcť s prípravou raňajok – nech umývajú zeleninu, natierajú chlieb.
Buďme jednoznační pri činnostiach, ktoré majú mať jasnú štruktúru a pravidlá. Vyjadrujme sa presne.
Pozitívne oceňujme nielen výkony detí, ale aj ich postup, pokrok či ich postoj k činnostiam. Nie je dôležité iba to, že postavili z lega celý dom, ale aj to, že sa pri tom nevzdávali, že trpezlivo hľadali možnosti, ktorý kúsok kam dať, a sústredili sa na to, čo robia.
Deti v tomto veku sú motivované cieľom – dieťa chce niečo dosiahnuť svojou aktivitou, neuspokojuje ho len jej vykonávanie – napríklad ho už nebaví len samotné čmáranie, ale chce nakresliť niečo konkrétne, napríklad raketu. Jeho aktivita má byť regulovaná dospelými – vtedy sa naučí veľmi veľa. V tomto období majú napríklad Planétka Mia, Baby Balance aktivity či cielené rozvíjajúce aktivity v domácom prostredí obrovský význam.
Nech deti trávia čas v skupine seberovných, teda svojich vrstovníkov. Súperenie a spolupráca v detskej skupine sú už typické pre tento vek. Majme však na pamäti, že spolupráca vyžaduje vyšší stupeň sociálnej a emocionálnej zrelosti – dieťa musí potlačiť svoje aktuálne potreby, prekonať frustráciu a komunikovať jasne.

Motivácia u školákov a školáčok

Naše ratolesti vo veku 6 – 7 rokov získavajú novú sociálnu rolu žiaka/žiačky. Školský vek sa dá rozdeliť na 3 etapy:

Mladší školský vek – 6/7 – 8/9 rokov veku dieťaťa – 1. a 2. trieda na prvom stupni základnej školy. Najväčšiu motivačnú silu máme my, dospelí: rodičia a učitelia.
Stredný školský vek – 8/9 – 11/12 rokov veku dieťaťa – 3. až 5. trieda na prvom stupni základnej školy. Popri motivácii autoritami už dôležitú rolu hrajú aj spolužiaci.
Starší školský vek alebo obdobie dospievania trvá od 11/12 do 15 rokov veku dieťaťa. Je to druhý stupeň základnej školy. Motivačnú rolu preberajú jednoznačne vrstovníci. Vnútorná motivácia v tomto období sa stále rozvíja.

Novopečených školákov motivujú autority

Prvákov a druhákov na 1. stupni základnej školy motivujeme práve my – rodičia a učitelia, s ktorými trávia najviac času. Máme si všímať, oceniť snahu a výkony svojich školákov a školáčok a tešiť sa spolu s nimi. Vtedy cítia, že sú milované a prijaté, preto sú motivované pokračovať v danej činnosti.

Pokiaľ nikto z osôb, na ktorých im záleží, neocení ich dobrý školský výkon alebo dokonca takáto osoba v ich živote chýba, školský úspech nebude pre dieťa motivujúci.

Mama a otec majú kľúčovú úlohu v prvých rokoch života dieťaťa na základnej škole. Práve my totiž ukazujeme svojim deťom, že vzdelanie má významnú hodnotu v živote, a kladieme na dieťa primerané nároky, aby rozvíjalo svoj potenciál. Sme prvými osobami, ktoré oceňujú úspechy, snahu a pokroky dieťaťa. Pomáhame mu pri učení a rôznych iných činnostiach.

Ocenenie osobne významnou osobou má v tomto veku väčšiu váhu ako výsledok sám osebe. Je to spôsobené tým, že malý školák/malá školáčka sú ešte viazaní na názor dospelých. Nie sú ešte dostatočne emočne zrelí na to, aby sa hodnotili sami alebo aby to hodnotenie nepotrebovali.

Pamätajme aj na to, že v prvej a druhej triede prvého stupňa základnej školy je najdôležitejšie, aby:

si náš syn/naša dcéra si zvykli na nové prostredie školy, na očakávanie od učiteľov a školské povinnosti a celkovo na svoju novú rolu žiaka/žiačky;
si vytvorili pozitívny vzťah ku škole a učeniu sa a osvojili si správne pracovné návyky.

Kto alebo čo teda motivuje deti na prvom stupni základnej školy?

Rodičia – Dieťa v tomto veku ešte nie je motivované tým, čo preň prinesie získané vzdelanie v budúcnosti (dostane sa na „výšku“, bude mať dobré pracovné miesto, uznanie a pod.), čím rodičia často argumentujú. Pre 6- až 9-ročné dieťa úspech nemá konkrétny význam – nevie si to predstaviť. O svojej budúcnosti ešte nedokáže uvažovať – nie je to ešte preň podstatné, lebo sa stále zameriava na prítomný okamih. Z tohto dôvodu potrebuje rodičov, ktorí mu idú príkladom a hlavne sa vyjadrujú o vzdelaní, učení sa a učiteľoch pozitívne. Povzbudzujú a podporujú svoje dieťa a pomáhajú mu.
Učitelia – Na prvom stupni základnej školy deti motivujú vonkajšie odmeny: školské známky a pozitívne ocenenie pani učiteľky či pána učiteľa. Dieťa sa učí preto, aby urobilo radosť svojim učiteľom. Chce, aby ho pani učiteľka/pán učiteľ mali radi. Chce im vyhovieť a získať jej/jeho uznanie.
Láska, uznanie, prijatie autoritami – učiteľmi a rodičmi.
Zvedavosť – Niektoré deti sú motivované aj zvedavosťou (vnútorná motivácia), pretože prahnú po vedomostiach a učenie sa ich baví už od nástupu do školy.

Tretiaci až piataci už chcú vyhovieť aj svojim spolužiakom

Tretiaci, štvrtáci a piataci sú ešte stále motivovaní predovšetkým svojimi rodičmi a učiteľmi (ich požiadavkami, očakávaniami a ocenením), avšak stále väčší vplyv získavajú ich vrstovníci, predovšetkým spolužiaci. Platí to nielen pre školské výkony, ale aj pre celkové správanie – dodržiavanie noriem spoločnosti či vhodného správania.

Od učiteľov už nepotrebujú emocionálnu podporu, ale to, aby boli spravodliví a dodržiavali pravidlá pre všetkých – to ich motivuje. Ak učiteľ robí výnimky, nezachová sa férovo, motivácia jeho žiakov k učeniu klesá.

Vrstovníci alebo spolužiaci. Dieťa v tomto veku sa identifikuje so svojimi vrstovníkmi. Oceňuje pomoc a podporu skupiny. Motivujúcim faktorom je byť podobný až rovnaký ako najúspešnejší/najobľúbenejší žiaci alebo žiačky. Chcú zapadnúť do vrstovníckej skupiny, v ktorej sa môžu veľa naučiť. Motivuje ich férový a spravodlivý prístup kamarátov, spoločné zážitky a to, aby ich iné deti mali rady.
Strach – Silným motívom je aj strach z nedostatočnosti a neúspešnosti, keď sa porovnávajú so svojimi spolužiakmi.
Výkon v škole – Deti sa snažia uspieť, splniť očakávania a požiadavky dospelých, aby dosiahli ocenenie. Sebahodnotenie má vplyv na motiváciu a výkon.

Rodičia žiakov a žiačok na 2. stupni základnej školy prichádzajú o svoje výsadné postavenie

Deti vo veku 11/12 – 15 rokov sa nachádzajú v zložitom období dospievania (pubescencie), ktoré je charakteristické nielen výraznými telesnými, psychickými a sociálnymi zmenami, ale aj zmenami v motivácii k učeniu či dodržiavaniu noriem našej spoločnosti.

Typické je kolísanie aktivačnej úrovne, keď intenzívnu aktivitu dospievajúceho človeka vystrieda nechuť až apatia k akejkoľvek činnosti – vrátane plnenia si povinností doma, v škole či akejkoľvek činnosti vo voľnom čase.

Kým prváci a druháci sú motivovaní prítomnosťou a nevedia si predstaviť budúcnosť, dospievajúci chlapci a dievčatá sú viac zameraní na budúcnosť ako na prítomnosť. Sú presvedčení aj o tom, že to, čo neurobia alebo sa nenaučia teraz, môžu vykompenzovať práve neskôr. Čo ich potom motivuje?

Tendencia príliš sa nenamáhať – cieľom dospievajúcich je nemať problémy – teda neučia sa preto, aby sa niečo naučili, ale preto, aby sa vyhli nepríjemnostiam.
Jasné a zrozumiteľné učivo – Demotivuje ich nejasné a nezrozumiteľné učivo, ktoré posilňuje ich osobnú neistotu v tomto období. Potrebujú vedieť, čo kde a ako využijú. Učivo má byť zmysluplné.
Motivuje ich taký učiteľ, ktorý nezdôrazňuje svoju nadradenosť a autoritu, ale dokáže vytvoriť dobrú náladu na vyučovaní, má zmysel pre humor a pochopenie pre svojich žiakov a je ochotný vypočuť si ich názor – teda berie ich už ako rovnocenných partnerov a nie ako malé deti.
U svojich rodičov oceňujú úprimnosť, statočnosť, spoľahlivosť a jednoznačnosť v rodičovskom správaní. Rodičia už strácajú svoje výsadné postavenie.
Vrstovníci ako neformálna autorita – Potreba kontaktu s vrstovníkmi je najvýznamnejšia potreba detí v tomto veku – aj najviac motivuje správanie dieťaťa (v pozitívnom alebo aj v negatívnom zmysle).

Čo motivuje školákov pri učení sa?

Motivácia k učeniu sa vychádza z potreby nových podnetov, zo zvedavosti a potreby niečo vedieť (vnútorná motivácia) a z potreby prijateľného hodnotenia (vonkajšia motivácia). Dieťa môže byť motivované len vtedy, pokiaľ sa v škole cíti dobre, chápe požiadavky učiteľov a je schopné im vyhovieť.

Prirodzená zvedavosť a potreba uznania sú veľmi silné vnútorné motivačné faktory.

Školáci v prvom rade musia mať organizované a štruktúrované prostredie (nielen v škole, ale aj doma), v ktorom sa vyznajú. Tu platí nielen poriadok a usporiadanosť triedy, ale aj jasné pravidlá, na definovaní ktorých sa spolupodieľali. Takto žiaci získavajú kontrolu nad svojím životom. Motivuje ich:

Zmysluplnosť učiva – Žiak má vedieť, ako to, čo sa učí, využije v reálnom živote – načo mu to bude a prečo sa to má naučiť. Prepojenie teórie s praxou.
Možnosť voľby – robenie vlastných rozhodnutí – mať zodpovednosť a kontrolu. Čím viac sa budú môcť rozhodovať, tým zodpovednejšie sa budú správať. Možnosť výberu zvyšuje vnútornú motiváciu! Pokiaľ chceme definovať pravidlá v škole a triede, majú sa na tom podieľať aj samotní žiaci.
Spolupracujúca (nie súťaživá!) atmosféra v školskej triede. Učitelia majú viesť deti k spolupráci, ako sa dopĺňať, ako využívať silné stránky druhého ako usmerňovať ich, ako budovať vzťahy.
Zaujímavosť úlohy a učiva – aktivuje a motivuje človeka – zábava, humor, tvorivosť, aktívne zapájanie detí, obmena činností – je to na učiteľovi.
Okamžitá spätná väzba posilňuje zmysluplnosť, udržuje záujem. Nehodnotí osobu, ale sa zameriava na činnosť.
Spravodlivý a vnímavý učiteľ/učiteľka – Oceňuje snahu, všíma si zlepšenie a pomáha dieťaťu rozvinúť jeho potenciál.
Umožniť deťom zažiť úspech – príliš ľahké a príliš ťažké úlohy odrádzajú deti. Majú dostať úlohy, ktoré mierne prevyšujú ich aktuálne schopnosti.
Rodičia, ktorí vyznávajú hodnotu vzdelania a stoja za učiteľmi.

Samozrejme, motivácia dieťaťa je ovplyvnená aj jeho osobnosťou. Pokiaľ má dostatočné schopnosti, zažíva úspech, dokáže súťažiť aj spolupracovať a jeho rodičia ho podporujú, jeho motivácia bude vyššia ako u dieťaťa, ktoré sa v škole necíti dobre a nedokáže podávať výkon.

Nesmieme zabudnúť ani na to, že školáci v každom veku by mali mať dostatok času na oddych, hru a iné voľnočasové aktivity, ktoré im robia radosť. Iba dieťa, ktoré je „v psychickej pohode“, dokáže najlepšie rozvinúť celý svoj potenciál.

Slová na záver

Pamätajme, že motivácia nesúvisí iba s podávaním školských výkonov a učením sa. Svojím prístupom a príkladom motivujeme svoje dcéry a svojich synov aj k tomu, aby sa správali vhodne – sociálne prijateľným spôsobom. Prispieva k tomu aj to, že s nimi udržiavame korektné vzťahy, prejavujeme záujem o ich život a názory. Vedieme ich k tomu, aby dokázali urobiť správne rozhodnutia. Rozvíjame ich svedomie, empatiu, sociálnu citlivosť.

Použitá odborná literatúra:

Fischer R.: Učíme deti myslieť a učiť sa.

Füle V.: Motivácia k výkonu a školská úspešnosť u stredoškolských študentov.

Lokšová I., Lokša J.: Tvorivé vyučovanie.

RAABE: Vzťah učiteľ a žiak a motivácia k učeniu.

Vágnerová M.: Školní poradenská psychologie pro pedagogy.

Vágnerová M.: Vývojová psychologie. Dětství, dospělost, stáří.