Prečo sa deti hrajú? Aký má význam hra v ich zdravom psychickom vývine? Ako a s kým sa deti hrajú? Ktoré hračky by mali mať všetky deti v detskej izbe? Ako sa máte hrať s deťmi? Čo je terapia hrou a kedy môže pomôcť vašim deťom?

Hra prináša deťom obrovské benefity bez toho, aby si to uvedomovali. Tešte sa preto, ak je vaše dieťa hravé. Čítajte viac o hre a hračkách v tomto článku.

Čo je vlastne hra a načo sú hračky?

Hra sa v odbornej literatúre definuje ako činnosť, ktorú dieťa vykonáva dobrovoľne. Je prežívaná ako príjemná aktivita a nejaví sa ako niečo, čo slúži priamo na prežitie (Hill, 1998). Má blahodarné účinky na psychický, sociálny, intelektový a telesný vývin a rozvoj.

Mnohí terapeuti (Landreth, Axline, a iní) hovoria o tom, že hra je „plná významu a zmyslu“. Je prirodzeným prostriedkom komunikácie. Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity najprirodzenejšie hrou. Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres. Hračky sú prostriedkom, ako vyjadriť to, čo potrebujú.

Hra je nevyhnutnou súčasťou zdravého vývinu dieťaťa – ak sa dieťa nehrá, nemá o hru záujem alebo z nej nemá potešenie, je to varovný signál, že dieťa potrebuje pomoc.

Ako sa deti hrajú?

Bábätká a deti do 2 rokov si pomocou hračiek a manipulácie s nimi precvičujú pohyby a prostredníctvom nich rozvíjajú svoju koordináciu. Učia sa ovládať a cielene používať svoje telo.

1,5-ročné až 7-ročné deti obľubujú symbolickú hru. Majú bohatú fantáziu a premieňajú bežné predmety na zázračné vesmírne lode, vily a iné a vymýšľajú a rozvíjajú príbehy v rámci „hry na“ (keď jedna osoba alebo vec zastupuje inú) policajtov, lekárov a iné.

Od siedmich rokov už rady hrajú hry s pravidlami. Spoločenské hry ponúkajú príležitosť na to, aby sme naučili deti zvládať frustráciu, znášať prehru a vyrovnať sa s hnevom či sklamaním.

Niekedy si môžete všimnúť, ako váš synček leží na koberci a „len“ tlačí autíčko dopredu a dozadu. Alebo vaša dcérka bez rozvíjania nejakého príbehu alebo bez akéhokoľvek iného cieľa „len“ prezlieka bábiku niekoľkokrát. Táto hra slúži pre deti ako oddych, keď si užívajú svoje súkromie.

V nasledujúcej časti si ukážeme, na čo slúži hra – či už voľná, alebo organizovaná, rozvíjajúca. A aké hračky by vaše deti mali mať vo svojej detskej izbe.

Prečo sa deti hrajú? – na čo slúžia hračky?

Hra a hračky sú pre celkový zdravý vývin detí nevyhnutné. Pomáhajú deťom:

objavovať a pochopiť svet a všetko, čo sa v ňom nachádza,
rozvíjať svoje myslenie (logické, analytické),
rozvíjať psychomotorickú koordináciu (robiť presne tie pohyby rukami či nohami, ktoré chcú),
rozvíjať pamäť a pozornosť,
rozvíjať reč a rozšíriť slovnú zásobu,
rozvíjať svoju predstavivosť a kreativitu,
riadiť sa pravidlami.

O týchto funkciách hry ste určite vedeli, veď práve preto ponúkate svojim ratolestiam hračky, ktoré niečo rozvíjajú.

Aké ďalšie benefity majú hra a hračky?

Pomocou predovšetkým voľnej hry dieťa ľahšie:

vyjadruje svoje túžby, želania a potreby,
prispôsobuje sa zmenám a ľuďom,
spracováva problémy a adaptuje sa na situácie, ktoré mu prinášajú záťaž,
vyjadruje a spracováva silné pocity,
nadväzuje a udržiava vzťahy (so súrodencami, s vami, s kamarátmi, s terapeutom),
prispôsobuje sa vašim požiadavkám, lebo aspoň v hre môže všetko riadiť ono a môže sa rozhodovať,
buduje si pozitívny obraz o sebe (že je zručné, vytrvalé, odhodlané, kreatívne),
buduje svoju psychickú odolnosť.

Hra z neurobiologického hľadiska

Hra vplýva na vývin detského mozgu – cez pohyb a činnosti, podnetné prostredie a pozitívnu sociálnu interakciu. Panksepp (in Vindišová) poukazuje na obrovský potenciál hry pri utváraní sociálneho mozgu, ako aj pri znižovaní tendencie dieťaťa reagovať impulzívne.

Potreba hry je súčasťou inštinktívnej výbavy mozgu. Deti nemusíme učiť, ako sa hrať, máme im však vytvoriť prostredie, v ktorom sa môžu hrať (bezpečie, uspokojené základné potreby, sociálne interakcie).

Štúdie a výskumy hovoria o tom, že deti, ktoré nemajú dostatok príležitostí na hru (z rôznych dôvodov: nepodnetné prostredie, traumatizujúce prostredie, neumožnenie voľnej hry), majú väčšie riziko na rozvoj ADHD, autistických čŕt a opozičného správania.

Liečivá sila hry sa využíva aj v terapii s deťmi, nakoľko hra je pre ne najprirodzenejšou formou komunikácie (deťom chýba ešte slovná zásoba, skúsenosti a analytické myslenie, aby dokázali dať svoje pocity do správnych slov).

Ako terapia hrou funguje a ktoré deti „lieči“?

Na Slovensku máme možnosť vďaka Zuzane Tatárovej z Inštitútu terapie hrou, ktorého je spoluzakladateľkou, ponúkať deťom špeciálne hrové stretnutia v terapeutickej miestnosti, ktorú voláme hernička.

Pod pojmom terapia hrou si predstavujte vzťah medzi dieťaťom a terapeutom. Terapeut poskytuje dieťaťu starostlivo vybraný súbor hračiek, ktoré podporujú vyjadrenie rôznych potrieb a pocitov detí a pomáhajú im spracovávať stres.

Terapeut svojou osobnosťou a reakciami na dieťa naň terapeuticky vplýva. Dôsledkom je, že sa dieťa cíti prijaté a pochopené. V jeho prítomnosti dokáže hrou uvoľniť záťaž a vyriešiť svoje problémy. Dieťa sa za podpory terapeuta vlastne lieči samo, objavuje svoje silné stránky a zvládacie stratégie.

Stretnutia v terapii hrou pomáhajú „normálnym“ deťom bez akýchkoľvek problémov budovať si svoj pozitívny obraz o sebe a posilňovať svoje sebavedomie.

Deťom, ktoré zažili traumatické udalosti a prežívajú stresujúce obdobia, pomáha v zvládaní týchto časov (smrť kamaráta alebo blízkeho člena rodiny, rozvod rodičov, adaptačné ťažkosti v škole či škôlke, nútený pobyt doma, chronická choroba a časté návštevy lekárov a iné).

Ponúka deťom s rečovými ťažkosťami (narušený či oneskorený vývin reči, zajakavosť a iné), s problémami v správaní (agresivita, vzdor), s emocionálnymi problémami (strachy, úzkosti, smútok až depresie, tiky) a so zadržiavaním stolice možnosť „vyliečiť sa“.

Princípy poradenstva formou v terapii hrou najlepšie pochopíte, keď ju navštevujete so svojím dieťaťom absolvujete kurz pre rodičov s názvom filiálna terapia.

Aké hračky by mali mať všetky deti v detskej izbe?

Hračky by mali byť vyvážené, čo sa týka toho, akú funkciu plnia. Takto podporíte všestranný psychický, emocionálny, sociálny, mentálny aj telesný vývin svojich synov a dcér.

Podľa viacerých výskumov chlapci preferujú stavanie exteriérov, sú hlučnejší a živší. Dievčatá majú najradšej symbolické, kreatívne a rolové hry. To ale neznamená, že by sa chlapci nemohli hrať s bábikami a dievčatá sa nehrali na zlodejov.

V detskej izbe by nemali chýbať:

Plyšové hračky, ktoré sýtia potrebu istoty, bezpečia a starostlivosti. Poskytujú emocionálnu útechu, keď sú deti smutné. Pomáhajú osvojiť si roly, aké v spoločnosti máme. Podobnú funkciu plnia aj:
Bábiky a rôzne postavičky – cez ktoré deti ľahšie nadviažu kontakty a môžu hrať rolové hry, prehrávať témy ako starostlivosť či vyjadriť silné pocity frustrácie, hnevu, smútku. Dieťa môže prehrávať reálne situácie, ktorým úplne nerozumie alebo sú preň zaťažujúce, a dopriať si „koniec“, aký si želá, alebo nájsť riešenie aspoň na fantazijnej úrovni, teda v hre.
Masky, škrabošky, oblečenie, klobúky – slúžia na podporu rolovej „hry na“ – deti milujú prezliekať sa za niečo a absolútne sa ponoriť do postavy, ktorú si vymysleli. Chlapci si môžu v hre vyskúšať sukňu alebo topánky maminy, bez toho, aby sa im vysmievali, veď ide len o hru. Uspokoja svoju zvedavosť a môžu vyskúšať aj to, na čo sa v skutočnom živote necítia. Môžu touto hrou vyjadriť aj svoje pocity od radosti po hnev.
Agresívne hračky ako pištole, vojaci, putá, boxovacie vrece, strašidelné zvieratká samy osebe nepodporujú agresívne správanie. To, či vaše dieťa bude agresívne, ovplyvňuje mnoho iných faktorov. Tieto hračky slúžia deťom na vybitie hnevu, na vypustenie nahromadeného napätia či energie. Bezpečným a vhodným spôsobom môžu vyjadriť svoje nepriateľské a agresívne vlohy, ktoré máme všetci. My, dospelí, ich spracovávame napríklad cez počítačové hry alebo sa vybijeme vo fitnescentre. Deti na to majú hru a pohyb.
Tvorivé hračky a pomôcky – rôzny kreatívny materiál, papiere, ceruzky, voskovky, fixky, baliace papiere, lepidlá slúžia na vyjadrenie a spracovávanie emócií. Dieťa sa môže zašpiniť pri tvorivej činnosti, prináša to úľavu, uvoľnenie, radosť.
Skladačky, kocky – podporujú imaginárnu hru a často slúžia ako relax.

Ako sa hrať s deťmi?

Niektoré hračky môžeme mať stále po ruke. Balón, lopta, bublifuk, papiere a voskovky, pečiatky, plastelína, kriedy, malé postavičky, malé autíčko, malá bábika nám poslúžia napr. v čakárni u lekára alebo pri čakaní na úrade.

Pamätajte si, že hra má prinášať úľavu a radosť deťom. Nemá byť ďalšou činnosťou, pri ktorej sa vaša dcérka či synček budú cítiť zle.

Je dôležité deťom v každom veku dopriať dostatok súkromia a priestoru na voľnú hru. Tá slúži ako čas pre seba, keď si dieťa oddýchne a načerpá nové sily. Slúži v podstate ako terapia.

Spoločná hra so súrodencami či s rodičmi môže mať 2 tváre:

Utužuje vzťahy a ide pri nej o užívanie si prítomnej chvíle, vzájomnej spoločnosti. Prináša uspokojenie a radosť každej strane.
Rozvíjajúca hra, keď svoje dieťa chcem naučiť niečo nové alebo chcem rozvíjať jeho schopnosti a zručnosti, napr. psychomotorickú koordináciu. Vtedy si od dieťaťa vyžadujeme istú mieru sústredenia, riadenia sa pokynmi a výdrže. Napriek tomu, že to robíme hravou formou a trpezlivo, nenahrádza voľnú hru ani nemá ten istý efekt pre dieťa.

Dôležité je, aby ste sa deťom počas hry (ale nielen) nevnucovali, aby ste brali do úvahy aj ich potreby, nie len vlastné. Aby ste nechali istú formu kontroly aj v ich rukách. Aby ste nepoučovali, nevysvetľovali a neopravovali dieťa za všetko. Aby ste nechceli všetko robiť dokonale a vždy podľa seba.

Slová na záver

Hra je prirodzenou činnosťou zdravého dieťaťa a má liečivú funkciu. Pomocou hry a hračiek sa dieťa ľahšie vyrovnáva so záťažou. Deti sa hrajú pre radosť, relax, precvičujú si pohyby tela, zahĺbia sa do svojej predstavivosti vymýšľaním príbehov.

V každej detskej izbe by mali byť plyšové hračky, bábiky, zvieratká a postavičky, hračky umožňujúce vybitie energie a napätia („agresívne hračky“) a kreatívny materiál.

Deti potrebujú voľnú hru, keď sú samy a riadia si hru samy. Pre udržovanie a prehlbovanie našich vzájomných vzťahov slúži spoločná hra, keď si užívam prítomnosť svojho dieťaťa a prítomnú chvíľu. Deti môžeme cez hru aj rozvíjať. Dôležitý je náš postoj.

Hra sa používa aj ako terapeutický nástroj, nakoľko je pre deti najprirodzenejším nástrojom komunikácie. Hra má pozitívny vplyv na rozvoj mozgu, duševného, telesného, intelektového, sociálneho a emocionálneho potenciálu. Prajem veľa radostí z hry 🙂

Zdroje:

G. Hill: Moderní psychologie. Hlavní oblasti současného studia lidské psychiky. Portál 1998.

C. Meggitt: Child Development. An Illustrated Guide. Pearson, 3rd Edition 2012.

G. L. Landreth: Play Therapy. The Art of the Relationship. Theory and Application of Child-Centered Play Therapy. 4th edition. Routledge 2024

D.C. Ray: Advanced Play Therapy. Essential Conditions, Knowledge, and Skills for Child Practice, Routledge, 2011.

J. Vindišová: Neurobiologické aspekty detskej hry (záverečná teoretická práca – Výcvik v terapii hrou 2014 – 2015 Bratislava).

M. Lazíková Merešová: Výskum v terapii hrou (záverečná teoretická práca – Výcvik v terapii hrou 2014 – 2015 Bratislava).