Na Vianoce sa pripravujeme veľmi dlho – upratujeme, zháňame darčeky, pečieme zákusky, plánujeme sviatočné menu, dekorujeme, vyrábame s deťmi a prajeme si, aby všetci boli šťastní a spokojní. Často sme však vyčerpané, unavené, sklamané a frustrované už ráno na Štedrý deň.
Vianoce sú totiž jedným z emocionálne najnáročnejších období roka. Dokonca sú sviatkom, pri ktorom existuje najviac tlaku na to, aby sme ich trávili v dokonalosti.
Čo môžeme urobiť tento rok trošku inak, aby nás prípravy a naša (vedomá či nevedomá) túžba po bezchybných ukážkových sviatkoch nepohltili? Prinášam nám ženám – mamám niekoľko tipov.
Spomaľme a porozmýšľajme
Sadnime si na chvíľu a v pokoji si premyslime, aké sviatky si želáme mať. Porozprávajme sa aj s manželom/partnerom, aj so svojimi deťmi, ako si predstavujú sviatky oni – čo by najradšej robili, na čo sa najviac tešia.
Debatu môže naštartovať napríklad táto veta: „Predstavte si, že máte čarovnú moc. Všetko je možné. Aké Vianoce by ste nám vyčarovali?“
Zistíme tým, po čom najviac túžia naše deti či blízki. Ich predstavy nám pomôžu pri plánovaní sviatočných dní, totiž berieme do úvahy potreby, želania a tajné priania všetkých členov rodiny – a pochopiteľne, aj svoje.
Chystajme sa spolu
Keď už máme predstavu o tom, ako by mali naše spoločné Vianoce vyzerať, zapojme do jej realizácie každého člena rodiny vrátane svojich detí.
Už 1,5-ročné dieťa zvládne malú pomoc pri upratovaní, pečení, varení či nakupovaní (môžu v obchode držať nákupný zoznam, pri pečení podávať formičky, pri upratovaní odložiť pár drobností).
Vy najlepšie poznáte svoje deti, hoci je pravda taká, že väčšinou zvládnu trošku viac, ako si myslíme.
Máte pravdu, všetko bude trvať o čosi dlhšie, ale ten čas, ktorý trávite (trávime) spolu, položí základy našim rodinným zvyklostiam a tradíciám. Deti z toho budú čerpať aj v dospelosti pri oslavovaní sviatkov.
Pýtajme si pomoc a prijmime ju
Hľadajme riešenia na uľahčenie svojho života. Či už ide o nedostatok času, alebo nedostatok zručností v nejakej oblasti.
Porozmýšľajme, ako by sme mohli urobiť tieto Vianoce jednoduchšími.
Kto a s čím by nám mohol pomôcť? Tento človek nám rád pomôže a my sa môžeme venovať tomu, čo je pre nás významnejšie. Pre zachovanie svojej psychickej pohody môžeme využiť upratovaciu službu, objednať zákusky či celé sviatočné menu, opatrovanie pre deti, aby sme si mohli vybaviť nákupy, alebo môžeme nakupovať priamo z domu.
Možno nájdeme aj medzi blízkymi niekoho, kto nám rád urobí službu. Dôležité je nezadlžiť sa. Deti sa uspokoja aj so skromnejšími sviatkami, pokiaľ cítia, že s nimi radi trávime čas.
Tradície a zvyky našej rodiny
Zadefinujme si zvyky, tradície a hodnoty, ktoré chceme svojim deťom odovzdať.
Opäť je podstatné porozprávať sa s manželom/partnerom, aké zvyky či tradície by si rád ponechal z vlastného detstva a aké zase vy – následne hľadať kompromis.
Ďalší rok potom budeme vedieť povedať, čo sa nám na Vianociach najviac páčilo, čo si ponecháme, a pomaly vytvoríme svoje rodinné tradície.
Porozmýšľajme aj o tom, k akým hodnotám chceme viesť svoje deti – budú to štedrosť, skromnosť, solidarita, súdržnosť, vďačnosť či niečo iné?
Nech trávime sviatky akokoľvek, pamätajme, že deti potrebujú určitú štruktúru a predvídateľnosť aj vo sviatočný deň. Dávajú im istotu a bezpečie.
Dokonca naše rodinné zvyky, tradície a hodnoty do veľkej miery ovplyvňujú aj to, ako budú tráviť Vianoce ako dospelí s už vlastnými rodinami. Vďaka zvykom a tradíciám sa prehlbuje pocit spolupatričnosti k našej rodine, získavame mnoho spomienok na spoločne trávený čas, ktorý vplýva aj na to, ako vnímame svoje vzťahy.
Dajme si prestávku
Utiahnime sa do ústrania, ak cítime, že nás alebo naše deti Vianoce valcujú. Môže sa to prejaviť podráždenosťou, prílišnou aktivitou, u detí neposlúchaním či porušovaním pravidiel akoby naschvál, mrnčaním či vyjadrením toho, že chcú ísť domov.
Môže sa stať, že teda budeme potrebovať oddych od množstva podnetov či od veľkého počtu ľudí. Prehodnoťme či zmeňme svoj aktuálny program. Doprajme svojim deťom čas, ktorý môžu tráviť samy voľnou hrou (hrou, do ktorej nezasahujú dospelí) alebo leňošením.
Deťom práve voľná hra dáva priestor vyrovnať sa so stresom a silnými pocitmi. Niekedy stačí odísť do tichej miestnosti, vyobjímať sa či prelistovať knihu – opäť, vy viete najlepšie, čo vašim deťom pomáha, keď sa potrebujú upokojiť.
Pokiaľ ide o nás, môže byť nápomocné zaradiť do svojho programu príjemnú činnosť (čítanie knihy, pozeranie filmu, prechádzku) či dopriať si deň bez návštev.
Strážme si svoje hranice a hovorme „nie“, keď to tak cítime
Máme práve na to, aby sme hovorili „nie“ bez výčitiek na veci, ktoré nám, našej rodine či našim deťom aktuálne nevyhovujú. Odmietnime (ideálne bez výčitiek svedomia) tlaky okolia týkajúce sa toho, ako by mali „skutočné“ vianočné sviatky vyzerať.
Rešpektujme „nie“ aj našich detí. Hlavne počas návštev ich nabádame, aby dali pusu osobe z našej blízkej či vzdialenej rodiny. Trváme na tom, aby sa fotili aj vtedy, keď na to nemajú náladu. Učme ich, že o týchto veciach rozhodujú samy – a pokiaľ nechcú dať pusu alebo sa nechcú fotiť, tak je to v poriadku.
Nedovoľme virtuálnemu svetu riadiť náš skutočný svet
Skúsme na pár hodín vypnúť televízor či hudbu, ktoré nám bežia v pozadí, a odložiť bokom svoje mobilné telefóny. Zbavíme sa tak podnetov, ktoré nás môžu rozptyľovať až rušiť, hoci si to niekedy ani neuvedomujeme.
Nemôžeme byť stopercentne prítomné v reálnom živote, pokiaľ nám každú chvíľu chodia notifikácie, ktoré máme nutkanie zakaždým skontrolovať.
Ak obmedzíme čas trávený na sociálnych sieťach, vyhneme sa nadmernému porovnávaniu sa s inými a tým aj pocitom sklamania, frustrácie či hnevu. Dokážeme sa viac sústrediť na to, čo máme pred sebou v danom okamihu.
Budeme naplno prítomné pri hre s deťmi či rozprávaní sa s manželom/partnerom. Hovorme menej, počúvajme viac, pozorujme našich blízkych s láskou.
Deti majú právo neposlúchať aj počas Vianoc
Nechcime od svojich detí, aby počas celého vianočného obdobia zakaždým poslúchali a neporušovali žiadne pravidlá. Nečakajme od svojich detí, že sa im zrazu rozvinie sebakontrola a ovládnu svoje správanie v emocionálne vypätých situáciách.
Neočakávajme, že pod vplyvom hrozieb (typu: vezme ťa čert, Ježiško/Santa Claus ti nič nedonesú pod stromček, dostaneš iba zemiaky do čižmy) budú poslušné a prispôsobivé na slovo.
Neposlúchaním nám môžu komunikovať to, že sú prestimulované a potrebujú oddych, alebo testujú hranice platné v rodine a tým aj rodičovskú spoľahlivosť a dôslednosť.
Aj počas sviatkov prežívame všetky pocity – aj tie nepríjemné
Nezakazujme nikomu cítiť sa zle – ani sebe. Aj počas Vianoc zažívame rôzne pocity – aj tie negatívne, nepríjemné – vyskytujú sa totiž situácie a udalosti, ktoré nevieme ovplyvniť alebo nás zaskočia, s ľuďmi mávame aj komplikovanejšie vzťahy, môžeme byť vyčerpané, hladné či inak frustrované.
Nečakajme ani od seba, ani od iných dospelých či detí, aby sa pretvarovali a museli potláčať svoje pocity. Nenúťme ich usmievať sa a cítiť radosť, keď ju práve nezažívajú. Prijmime ich pocity a pomôžme im vyrovnať sa s nimi. Sviatky môžu byť niekedy emocionálne veľmi náročné.
Vytvorme preto priestor na dlhé hlboké rozhovory a príjemné spoločné činnosti.
Vyhľadajme odbornú pomoc
Nezostaňme so svojimi ťaživými pocitmi či myšlienkami samy. Ak sa nám zdá, že sme pohltené svojimi pocitmi a nevieme si rady, požiadajme o pomoc.
Hovorme o tom, čo cítime a čo potrebujeme. Ak nás niekto požiada o pomoc, tak počúvajme a buďme prítomní (nerozdávajme nevyžiadané rady ani nezľahčujme danú situáciu).
Človeku v náročnej chvíli najviac pomôže, ak tam niekto pre neho bude. Keď sa budete potrebovať s niekým porozprávať počas sviatkov, môžete sa obrátiť napríklad na linku dôvery: Linka dôvery Nezábudka – telefónne číslo: 0800 800 566 (krízová, 24-hodinová, anonymná a bezplatná linka pre všetkých ľudí, ktorí sa ocitli v akútnej psychickej kríze či v ťažkej životnej situácii).
Darčeky – koľko je tak „akurát“?
My rodičia túžime splniť všetky detské želania. Musíme však triezvo prehodnotiť, nakoľko sú darčeky, po ktorých naše deti dychtia, vhodné vzhľadom na ich vek, schopnosti či finančné možnosti rodiny.
Našou povinnosťou je skorigovať množstvo darčekov pre deti počas Vianoc. Je to významná úloha, pretože ak deti dostanú príliš veľa (príliš drahých) darčekov, tak ich môžeme chtiac-nechtiac viesť k materializmu, nevďačnosti aj nude. Starí rodičia a ostatní príbuzní by mali rešpektovať prianie rodičov.
Pokiaľ chceme svoje deti naučiť, aby si vážili to, čo majú či dostanú, tak by mali dostať menej darčekov. Prečítajte si článok na túto tému koľko darčekov je na Vianoce tak akurát? .
Nechajme svoje deti, aby si najprv samy vyskúšali a objavili darček, ktorý práve rozbalili – nech sa zahrajú s novou hračkou, prelistujú novú knižku, preskúmajú nové predmety.
Prebuďme v sebe sociálne cítenie
Adventné obdobie je o čakaní na Vianoce. Toto obdobie môžeme spoločne využiť na to, aby sme robili drobné dobré skutky. Pomáhajme iným. Obdarujme niekoho, na koho možno nikto nemyslí.
Ukážme svojim deťom celé spektrum života, nie len to ligotavé. Učme deti vďačnosti, veďme ich k súcitu, sociálnej citlivosti, štedrosti, ochote urobiť niečo pre iných, podeliť sa. Nech zažijú, aký to je pocit pomáhať nezištne.
Deti v nás vidia príklad – budú nás nasledovať v našom správaní.
Nezabudnime, o kom v skutočnosti Vianoce sú
Veriaci na celom svete oslavujú narodenie Ježiša Krista Spasiteľa, ktorého na tomto svete prijala jeho pozemská rodina, preto sú Vianoce sviatkom rodiny. V zápale príprav na Vianoce môžeme ľahko zabudnúť práve na tú svoju.
Jednou vecou je, že im chceme zabezpečiť príjemné domáce prostredie, dostatok sviatočného jedla a krásnych prekvapení, ale niekedy ich oberáme o seba.
Obdarujme sa preto časom, ktorý počas roka nemáme. Venujme sebe chvíle, keď sa budeme starať o svoju psychickú a telesnú pohodu. Vystúpme z kola povinností. Nevyčítajme si však, ak sa nám to nedarí. Doprajme dostatok voľného času aj manželovi/partnerovi a deťom. Nech sa môžu na hodinu či dve zavrieť do izby a venovať sa niečomu, čo im robí radosť.
Nezabudnime vyhradiť si čas iba pre svoju najužšiu rodinu. Potrebujeme totiž chvíle, ktoré trávime spolu pri rozhovore, rozprávke/filme, hre či čítaní.
Slová na záver
Vytvorme také sviatočné dni, aké si predstavujeme a chceme mať spolu s našou rodinou, a nie také, aké zodpovedajú predstavám iných ľudí.
Je na nás, či budeme doma leňošiť alebo sa rozhodneme pre výlet alebo návštevu rodiny. Podstatné je, aby to boli dni, ktoré trávime spolu.
Plánujme sviatky vzhľadom na náš aktuálny rodinný rozpočet – nezadlžujme sa pre sviatky. Prijímajme nedokonalosti, veď nič zlé sa nestane, keď nebudeme mať všetko tip-top (väčšinou ide o tlak na seba).
Neberme všetko tak strašne vážne. Zasmejme sa. Pozerajme sa na veci s nadhľadom. Buďme k sebe láskaví, aj keď sme vybuchli. Odpusťme si, ak sa nám niečo nedarí. Veď máme ďalšiu šancu.
Prajem vám šťastné a veselé.
Prečítajte si tiež: